Si nous voulons répertertorier les noms de nos souverains et l’ensemble des dates s’y référant, on constate que les archives historiques nous donnent peu d’informations. Nous savons, pourtant, que la première forme d’état, en Europe Centrale, fut créée, aux environs de l’année 620, après que les Slaves, bénéficiant du soutien du commerçant franc Samo, aient remporté une victoire militaire contre les Avars, originaires d’Asie. Le rôle de cet homme, dans la constitution de ce premier état, a été tellement primordial que l’Histoire lui a donné le nom de « Royaume de Samo » qui a même constitué, durant deux générations, un véritable empire subsistant jusqu’au décès de son fondateur. Il est donc logique de supposer que la force de cet empire a engendré une puissance administrative et militaire grâce à des chefs de valeur. Samo a certainement voulu assurer, à sa nombeuse descendance ( 22 fils et 15 filles), la possibilité de jouer un rôle économique et social de premier ordre. Les archives ne nous ont laissé aucune trace du devenir de son empire, après son décès, en 659 ou 661. Il paraît logique de penser, qu’après sa mort, l’appareil étatique, qu’il avait mis en place, n’a pas disparu, et que ses fils ont divisé cet empire pour gouverner chacun sur une partie. Ils ont constitué, ainsi, des principautés qui n’ont jamais été un danger pour leur voisin bavarois ; ce qui fait que nous ne possèdons aucune information sur celles-ci, compte tenu que les Bavarois qui rédigeaient les documents, à cette époque, n’ont jamais mentionné leur existence. Les historiens du XVIIème siècle indiquent, sans donner de précisions, la liste suivante des successeurs de Samo : Moravod ou Marot qui a dû règner entre 680 et 700, Suatben dans les années 720, Hormidor entre 796 à 805 et Mojmir entre 811 et 822. Ce dernier était l’oncle de Rastic. Il a régné de 846 à 870. Rastic fut le fondateur de l’état slovaque médiéval. On ne dispose, pour cette époque, d’aucune source d’informations, fiable non plus et nous restons, encore, dans le domaine des suppositions. Pourtant dans les archives des Francs, on relève que Mojmir était le souverain des Slaves qui s’étaient installés sur les rives de la rivière Morava. Des peuples de même souche se sont établis au bord de la Nitrava, du Vah, du Hron, de l’Ipel et jusqu’à la Tisa. On commence, véritablement, à parler de Mojmir dans les archives, à partir de 833, quelques années après que l’on ait évoqué Pribina. Cela est dû au fait que Mojmir a expulsé Pribina de sa principauté de Nitra et qu’il en a pris la souveraineté. Cette prise de pouvoir a un caratère original dans la mesure où elle n’a donné lieu à aucune effusion de sang et que Pribina et sa famille n’ont pas été tués. Ce genre de coup d’état constitue une spécificité des « Anciens Slovaques ». Mojmir a ainsi pu multiplier, par deux, la superficie de son état et le nombre de ses sujets. Il a établi les fondations du premier état slovaque et sa résidence, probablement à Devin ou dans la ville fortifiée de Morava. En 846, l’armée du roi Ludovic Nemetz a attaqué Mojmir et l’a évincé du pouvoir. On ne sait pas de quelle manière Mojmir est décédé (lors d’une bataille ou dans un monastère bavarois ?). Quoi qu’il en soit, Pribina a confié le pouvoir de Mojmir au neveu de ce dernier : Rastic. On suppose que Nemetz a attaqué Mojmir comme Mojmir ne voulait pas se soumettre au pouvoir des Francs et rester leur vassal avec toutes les obligations qu’il entraînait (hommage au suzerain, paiement d’impôts). Mojmir voulait que sa principauté restât indépendante sur tous les plans. Les historiens considèrent qu’il existait une dynastie assez forte, en Moravie Slovaque, pour que Ludovic Nemetz accepte de mettre sur le trône un membre de la famille de Mojmir (Rastic), plutôt que d’imposer le pouvoir d’un bavarois. Ceux-ci ont vu aussi, en Rastic, un membre de la cour de Nemetz soumis à sa volonté, mais dont l’accession au trône pouvait se justifier grâce à ses liens de sang avec Mojmir assurant ainsi une continuité dynastique. En 822 Mojmir avait assisté à Francfort à la réunion du parlement. Les documents historiques, qui y ont trait, font mention, pour la première fois, du nom de « Morava ». Lors de cette assemblée nos ancêtres ont dû accepter la domination des Francs : préalable à l’organisation de la paix. De récentes recherches archéologiques effectuées dans la région de Nitra nous montrent que le christianisme s’y est installé un demi siècle avant la venue des deux missionnaires byzantins : Cyril et Méthode. Mojmir ne constitue pas, probablement, le premier souverain de la Moravie Slovaque, mais certainement le plus capable en matière d’organisation et de génie milititaire comme il a conquis de nombeux territoires. Les Bavarois le considèraient comme leur voisin dangereux le plus proche, dans la mesure où il avait essayé de créer une entité indépendante sur le plan économique et militaire. C’est la raison pour laquelle les Bavarois l’ont éliminé. Il a payé de sa vie ses capacités, mais grâce à elles, il est rentré, de plein pied, dans l’Histoire du peuple slovaque où il tient une place honorable. Il mérite pour cela notre profonde estime.
© PhDr. Rudolf Irša
Arbre généalogique de la famille royale de Mojmir : Lexique : Otec Mojmira = père de Mojmir 1er Stary otec = grand père Otec = père
Ak chceme rekonštruovať mená a životné dáta prvých vladárov našich dajdávnejších slovenských predkov, musíme si priznať, že historické pramene nám o nich zachovali len veľmi málo správ. Vieme však, že štátny útvar, ktorý s nimi založil franský obchodník Samo okolo roku 620 po ich víťaznej vzbure proti ázijským Avarom, pod jeho vedením tak prosperoval, že vošiel do dejín ako Samovo kráľovstvo, ba aj ako jeho ríša, a pretrval takmer čas dvoch generácií, až do smrti svojho zakladateľa. Je teda iba logické predpokladať, že v tomto štátnom útvare sa musela vyvinúť početná vojenská i správna vedúca vrstva privilegovaných kmeňových náčelníkov, kráľových úradníkov a vojvodov. Veď iba pre svoje vlastné potomstvo – Samo mal 22 synov a 15 dcér –musel vladár zaistiť aj primerané spoločenské a hospodárske podmienky. Pramene nám nezachovali žiadne správy o osude Samovho štátu po jeho smrti v roku 659 (alebo 661?). Ale zase je v logike vecí, že ním vytvorený a pomerne dlho udržiavaný štátny aparát po jeho smrti celkom nezanikol. Skôr je pravdepodobné, že – ako sa to v tých časoch opakovalo aj v iných dynastických rodoch – najmä jeho synovia (boli to už hašteriví Sloveni?) si rozorvali územie veľkého štátu a spravovali každý svoj údel na svoju päsť. Takéto menšie správne a mocenské jednotky, mohli by sme ich nazvať kmeňové kniežatstvá, neprekážali bavorským susedom, a preto ich kronikári nemali príčinu, aby o nich písali. Nepriamo na to poukazujú aj neskorí autori zo 17. storočia, ktorí nie celkom presvedčivo udávajú dokonca mená Samových nástupcov, ako Moravod či Marot, ktorý mal vládnuť v rokoch 680 – 700, potom od roku 720 Suatben, neskôr Hormidor (796 – 805) a Mojmír (811 – 820). Tohto označujú ako Mojmíra I., ktorého synom by bol nám z dokumentov známy Mojmír I., ktorého označujú ako Druhého. Toto genealogické úzadie by pomohlo lepšie pochopiť intelektuálnu a politickú úroveň neskoršieho kniežaťa a kráľa Rastica (846 – 870), Mojmírovho synovca, ktorý bol bezpochybným tvorcom slovenskej stredovekej štátnosti. O týchto rodových vzťahov však nám pramene nezachovali takmer žiadne záznamy, takže sa tu autori pohybujú na teréne viac či menej pravdepodobných predpokladov. Podobne ako o všetkých našich najdávnejších vládcoch, ani o pôvode kniežaťa Mojmíra I. sa nám nezachovali žiadne správy. Ale podľa toho, čo o ňom neskôr zaznamenali franské kroniky môžeme predpokladať, že to bol jeden z lokálnych, dnes by sme povedali regionálnych vládcov vtedajších našich slovenských predkov, ktorí sa natrvalo usadili v povodí rieky Moravy, podobne ako sa ich ďalší súkmeňovci usadili pri riekach Nitrava, Váh, Hron, Ipeľ s ich prítokmi, až po Tisu. Do písaných dejín Mojmír vstúpil až niekedy okolo roku 833, teda niekoľko rokov po nitrianskom kniežati Pribinovi, a to práve tým, že „vyhnal“ či „ vypovedal“ Pribinu z Nitry a podmanil si celé jeho kniežatstvo. Toto bol v tom čase celkom normálny postup, akým sa sústreďovala moc nad príbuznými kmeňmi v rukách silnejšieho. Jediný očividný rozdiel bol v tom, že kým všade inde ten silnejší riešil problém vraždou toho druhého, ba neraz aj vyvraždením celého jeho príbuzenstva – ako napríklad keď sa vo vtedajšej Bohémii Přemyslovci zmocnili mohutného kniežatstva Slavníkovcov – u našich starých Slovákov sa to udialo bez prelievania krvi. Tým však Mojmír najmenej zdvojnásobil zemepisnú plochu aj počet obyvateľov svojho Moravského kniežatstva a vytvoril solídny základ pre budúcu štátnosť Slovákov. Jeho sídlom bol pravdepodobne Devín, alebo opevnené mesto Morava (asi tam, kde neskôr vzniklo Nové Mesto na rieke Morave). Už ten sám fakt, že na východnom pohraničí Franskej ríše Mojmír založil silnejší politický útvar, nemohol nevzbudiť pozornosť u jej vládcov. Nie sú o tom presnejšie záznamy, ale už v roku 846 kráľ Ľudovít Nemec tiahol so svojím vojskom „proti Moravanom“, ktorí sa vraj snažili „odpadnúť od Franskej ríše“. Ľudovít odstránil Mojmíra – nevieme, akým spôsobom, či totiž padol v boji, alebo bol zajatý a skončil svoj život v niektorom bavorskom kláštore – a na jeho miesto za vládcu Moravského kniežatstva ustanovil jeho synovca Rastica. Z toho sa však dá predpokladať, že Mojmír so svojím rozšíreným kniežatstvom prestal uznávať nadradenosť Frankov, platiť vazalské poplatky a plniť iné z toho vyplývajúce povinnosti voči kráľovi. To znamenalo usilovať sa o nezávislú vládu nad svojím kniežatstvom. Ďalej z toho historici usudzujú, že slovenská Morava už bola takým útvarom, ktorý si vytvoril dedičnú dynastiu, takže nebolo vhodné nastoliť tam vlastných bavorských správcov, ale kráľ Ľudovít pokladal za lepšie zachovať moc v rukách verného člena dynastie Mojmírovcov, ktorého našiel v Mojmírovom synovcovi Rasticovi (menej dokumentovaná je forma jeho mena Rastislav). Niektorí historici pokladajú Rastica za určitý druh rukojemníka, ktorý mohol stráviť dlhší čas na dvore Ľudovíta Nemca, aby ako mladší príbuzný bol zárukou vernosti Mojmíra. Tento predpoklad by mohol poukazovať na pravdepodobnosť kontinuity mojmírovskej dynastie s vyššie spomenutými kniežatami, ktorých prednostné postavenie mohlo koreniť až v mocenskom a politickom ústrojenstve Samovej ríše. Mojmír teda mohol byť už aj jedným zo slovanských účastníkov moravského posolstva, ktoré prišlo k Ľudovítovi Nemcovi na sneme vo Frankfurte v roku 822, keď sa názov „Morava“ po prvý raz dostal do historického dokumentu. Tam asi naši dávni predkovia uznali nadvládu Franskej ríše aby si mohli pokojne organizovať svoj život za jej východnou markou. Najnovšie archeologické zistenia na Hornej Nitre s objavmi nepochybne kresťanských, asi liturgických predmetov posunujú predsa začiatky kresťanstva na Slovensku o viac než polstoročie pred príchodom byzantských učiteľov Konštantína a Metoda. Z tohto hľadiska sa stáva pravdepodobnejším, že Mojmír nebol prvým kniežaťom moravských Slovákov, ale bol tým, ktorého organizačné schopnosti a neskôr pomerne veľké na východe dobyté územie Nitrianskeho kniežatstva vzbudili pozornosť a obavy u vládcov vtedy ešte mocnej, ale vnútorne už dosť nepevnej Franskej ríše. Bavori mohli vidieť v jeho upevňovanom sa kniežatstve vznik nebezpečného faktora vo svojom bezprostrednom susedstve nad Dunajom, alebo dokonca mohli zistiť, že sa Mojmír a jeho starí Slováci usilujú o príliš samostatnú hospodársku i vojenskú organizáciu. Preto, ako to bolo ich zvykom, vojensky prepadli a odstránili nepohodlného Mojmíra, ktorý to všetko nakoniec zaplatil aj vlastným životom. Tým si však zaistil čestné miesto v najstarších dejinách slovenského národa a zasluhuje si našu pamätnosť a úctu. Prof. Milan Ďurica
MOJMIR I. (Či II.?) ZAKLADATEĽ PRVÉJ SLOVENSKÉJ DYNASTIE ?
MOJMIR : FONDATEUR DE LA PREMIERE DYNASTIE SLOVAQUE
Page ACCUEIL
ASSOCIATION AMITIÉ FRANCO - SLOVAQUE SPOLOK FRANCÚZSKO–SLOVENSKÉHO PRIATEĽSTVA 7, Place de l'Hôtel de Ville - 6O 43O NOAILLES - FRANCE E-mail: franco-slovaque@laposte.net Tel. / Fax: O3 44 O3 34 11 - vo Francúzsku, - en France, . Tél. / Ffax: OO – 333 / 44 O3 34 11 - voľba mimo Francúzska, hors de la France,
ACTUALITE LA VIE... COOPERATION CULTURE COURS Slovaque ANDY WARHOL HISTOIRE SAMO RASTISLAV SLAVOMIR SVATOPLUK PRIBINA MOJMIR CROIX Slovaque MAITRE PAVOL Le PRINTEMPS de PRAGUE La MAGIE du chiffre 8 Alexander DUBCEK Ignac BIZMAYER Matej BEL PÊLE-MÊLE INFO - CULTURE - octobre ANNONCES FR/SKBULLETIN
S P R A V O D A J ><
ENTREE Activités PLUS adresses HYMNE SLOVAQUE STATUTS ARCHIVE SPRAVODAJ - PDF SPRAVODAJ N°46 SPRAVODAJ N°47 SPRAVODAJ N°48 SPRAVODAJ N°49 SPRAVODAJ N°50 SPRAVODAJ N°51 SPRAVODAJ N°52 SPRAVODAJ N°53 SPRAVODAJ N°54
© PhDr. Rudolf Irša
Arbre généalogique de la famille royale de Mojmir : Lexique : Otec Mojmira = père de Mojmir 1er Stary otec = grand père Otec = père
Ak chceme rekonštruovať mená a životné dáta prvých vladárov našich dajdávnejších slovenských predkov, musíme si priznať, že historické pramene nám o nich zachovali len veľmi málo správ. Vieme však, že štátny útvar, ktorý s nimi založil franský obchodník Samo okolo roku 620 po ich víťaznej vzbure proti ázijským Avarom, pod jeho vedením tak prosperoval, že vošiel do dejín ako Samovo kráľovstvo, ba aj ako jeho ríša, a pretrval takmer čas dvoch generácií, až do smrti svojho zakladateľa. Je teda iba logické predpokladať, že v tomto štátnom útvare sa musela vyvinúť početná vojenská i správna vedúca vrstva privilegovaných kmeňových náčelníkov, kráľových úradníkov a vojvodov. Veď iba pre svoje vlastné potomstvo – Samo mal 22 synov a 15 dcér –musel vladár zaistiť aj primerané spoločenské a hospodárske podmienky. Pramene nám nezachovali žiadne správy o osude Samovho štátu po jeho smrti v roku 659 (alebo 661?). Ale zase je v logike vecí, že ním vytvorený a pomerne dlho udržiavaný štátny aparát po jeho smrti celkom nezanikol. Skôr je pravdepodobné, že – ako sa to v tých časoch opakovalo aj v iných dynastických rodoch – najmä jeho synovia (boli to už hašteriví Sloveni?) si rozorvali územie veľkého štátu a spravovali každý svoj údel na svoju päsť. Takéto menšie správne a mocenské jednotky, mohli by sme ich nazvať kmeňové kniežatstvá, neprekážali bavorským susedom, a preto ich kronikári nemali príčinu, aby o nich písali. Nepriamo na to poukazujú aj neskorí autori zo 17. storočia, ktorí nie celkom presvedčivo udávajú dokonca mená Samových nástupcov, ako Moravod či Marot, ktorý mal vládnuť v rokoch 680 – 700, potom od roku 720 Suatben, neskôr Hormidor (796 – 805) a Mojmír (811 – 820). Tohto označujú ako Mojmíra I., ktorého synom by bol nám z dokumentov známy Mojmír I., ktorého označujú ako Druhého. Toto genealogické úzadie by pomohlo lepšie pochopiť intelektuálnu a politickú úroveň neskoršieho kniežaťa a kráľa Rastica (846 – 870), Mojmírovho synovca, ktorý bol bezpochybným tvorcom slovenskej stredovekej štátnosti. O týchto rodových vzťahov však nám pramene nezachovali takmer žiadne záznamy, takže sa tu autori pohybujú na teréne viac či menej pravdepodobných predpokladov. Podobne ako o všetkých našich najdávnejších vládcoch, ani o pôvode kniežaťa Mojmíra I. sa nám nezachovali žiadne správy. Ale podľa toho, čo o ňom neskôr zaznamenali franské kroniky môžeme predpokladať, že to bol jeden z lokálnych, dnes by sme povedali regionálnych vládcov vtedajších našich slovenských predkov, ktorí sa natrvalo usadili v povodí rieky Moravy, podobne ako sa ich ďalší súkmeňovci usadili pri riekach Nitrava, Váh, Hron, Ipeľ s ich prítokmi, až po Tisu. Do písaných dejín Mojmír vstúpil až niekedy okolo roku 833, teda niekoľko rokov po nitrianskom kniežati Pribinovi, a to práve tým, že „vyhnal“ či „ vypovedal“ Pribinu z Nitry a podmanil si celé jeho kniežatstvo. Toto bol v tom čase celkom normálny postup, akým sa sústreďovala moc nad príbuznými kmeňmi v rukách silnejšieho. Jediný očividný rozdiel bol v tom, že kým všade inde ten silnejší riešil problém vraždou toho druhého, ba neraz aj vyvraždením celého jeho príbuzenstva – ako napríklad keď sa vo vtedajšej Bohémii Přemyslovci zmocnili mohutného kniežatstva Slavníkovcov – u našich starých Slovákov sa to udialo bez prelievania krvi. Tým však Mojmír najmenej zdvojnásobil zemepisnú plochu aj počet obyvateľov svojho Moravského kniežatstva a vytvoril solídny základ pre budúcu štátnosť Slovákov. Jeho sídlom bol pravdepodobne Devín, alebo opevnené mesto Morava (asi tam, kde neskôr vzniklo Nové Mesto na rieke Morave). Už ten sám fakt, že na východnom pohraničí Franskej ríše Mojmír založil silnejší politický útvar, nemohol nevzbudiť pozornosť u jej vládcov. Nie sú o tom presnejšie záznamy, ale už v roku 846 kráľ Ľudovít Nemec tiahol so svojím vojskom „proti Moravanom“, ktorí sa vraj snažili „odpadnúť od Franskej ríše“. Ľudovít odstránil Mojmíra – nevieme, akým spôsobom, či totiž padol v boji, alebo bol zajatý a skončil svoj život v niektorom bavorskom kláštore – a na jeho miesto za vládcu Moravského kniežatstva ustanovil jeho synovca Rastica. Z toho sa však dá predpokladať, že Mojmír so svojím rozšíreným kniežatstvom prestal uznávať nadradenosť Frankov, platiť vazalské poplatky a plniť iné z toho vyplývajúce povinnosti voči kráľovi. To znamenalo usilovať sa o nezávislú vládu nad svojím kniežatstvom. Ďalej z toho historici usudzujú, že slovenská Morava už bola takým útvarom, ktorý si vytvoril dedičnú dynastiu, takže nebolo vhodné nastoliť tam vlastných bavorských správcov, ale kráľ Ľudovít pokladal za lepšie zachovať moc v rukách verného člena dynastie Mojmírovcov, ktorého našiel v Mojmírovom synovcovi Rasticovi (menej dokumentovaná je forma jeho mena Rastislav). Niektorí historici pokladajú Rastica za určitý druh rukojemníka, ktorý mohol stráviť dlhší čas na dvore Ľudovíta Nemca, aby ako mladší príbuzný bol zárukou vernosti Mojmíra. Tento predpoklad by mohol poukazovať na pravdepodobnosť kontinuity mojmírovskej dynastie s vyššie spomenutými kniežatami, ktorých prednostné postavenie mohlo koreniť až v mocenskom a politickom ústrojenstve Samovej ríše. Mojmír teda mohol byť už aj jedným zo slovanských účastníkov moravského posolstva, ktoré prišlo k Ľudovítovi Nemcovi na sneme vo Frankfurte v roku 822, keď sa názov „Morava“ po prvý raz dostal do historického dokumentu. Tam asi naši dávni predkovia uznali nadvládu Franskej ríše aby si mohli pokojne organizovať svoj život za jej východnou markou. Najnovšie archeologické zistenia na Hornej Nitre s objavmi nepochybne kresťanských, asi liturgických predmetov posunujú predsa začiatky kresťanstva na Slovensku o viac než polstoročie pred príchodom byzantských učiteľov Konštantína a Metoda. Z tohto hľadiska sa stáva pravdepodobnejším, že Mojmír nebol prvým kniežaťom moravských Slovákov, ale bol tým, ktorého organizačné schopnosti a neskôr pomerne veľké na východe dobyté územie Nitrianskeho kniežatstva vzbudili pozornosť a obavy u vládcov vtedy ešte mocnej, ale vnútorne už dosť nepevnej Franskej ríše. Bavori mohli vidieť v jeho upevňovanom sa kniežatstve vznik nebezpečného faktora vo svojom bezprostrednom susedstve nad Dunajom, alebo dokonca mohli zistiť, že sa Mojmír a jeho starí Slováci usilujú o príliš samostatnú hospodársku i vojenskú organizáciu. Preto, ako to bolo ich zvykom, vojensky prepadli a odstránili nepohodlného Mojmíra, ktorý to všetko nakoniec zaplatil aj vlastným životom. Tým si však zaistil čestné miesto v najstarších dejinách slovenského národa a zasluhuje si našu pamätnosť a úctu. Prof. Milan Ďurica
MOJMIR I. (Či II.?) ZAKLADATEĽ PRVÉJ SLOVENSKÉJ DYNASTIE ?
MOJMIR : FONDATEUR DE LA PREMIERE DYNASTIE SLOVAQUE
Page ACCUEIL
ASSOCIATION AMITIÉ FRANCO - SLOVAQUE SPOLOK FRANCÚZSKO–SLOVENSKÉHO PRIATEĽSTVA 7, Place de l'Hôtel de Ville - 6O 43O NOAILLES - FRANCE E-mail: franco-slovaque@laposte.net Tel. / Fax: O3 44 O3 34 11 - vo Francúzsku, - en France, . Tél. / Ffax: OO – 333 / 44 O3 34 11 - voľba mimo Francúzska, hors de la France,
ACTUALITE LA VIE... COOPERATION CULTURE COURS Slovaque ANDY WARHOL HISTOIRE SAMO RASTISLAV SLAVOMIR SVATOPLUK PRIBINA MOJMIR CROIX Slovaque MAITRE PAVOL Le PRINTEMPS de PRAGUE La MAGIE du chiffre 8 Alexander DUBCEK Ignac BIZMAYER Matej BEL PÊLE-MÊLE INFO - CULTURE - octobre ANNONCES FR/SKBULLETIN
S P R A V O D A J ><
ENTREE Activités PLUS adresses HYMNE SLOVAQUE STATUTS ARCHIVE SPRAVODAJ - PDF SPRAVODAJ N°46 SPRAVODAJ N°47 SPRAVODAJ N°48 SPRAVODAJ N°49 SPRAVODAJ N°50 SPRAVODAJ N°51 SPRAVODAJ N°52 SPRAVODAJ N°53 SPRAVODAJ N°54