Le Printemps de Prague (en slovaque : Pražska Jar) est une période de l’Histoire de la Tchécoslovaquie durant laquelle le parti communiste tchécoslovaque a introduit le « Socialisme à visage humain » et a prôné une relative libéralisation. Il débute, le 5 janvier, avec l’arrivée au pouvoir du réformateur Alexander Dubček et s’achève, le 21 août 1968, avec l’invasion du pays par les troupes du Pacte de Varsovie. En avril 1968, Alexander Dubček annonce des réformes qui passent par la mise en œuvre d’un programme d’assouplissement du régime politique en place, en vertu des traditions démocratiques de la Tchéco-slovaquie (affirmation des libertés et des droits fondamentaux en matière d’expressions, de réunions et de déplacements). Il souhaite favoriser le multipartisme, limiter le pouvoir de la police d’état et favoriser la reconnaissance, par la Constitution, de l’égalité des nations tchèque et slovaque et par l’évolution du fédéralisme. Dubček, en matière de politique étrangère, souhaite que la Tchécoslovaquie maintienne sa coopération avec l’U.R.S.S. et les autres pays communistes, tout en établissant de bonnes relations avec les pays du Bloc Occidental. Les réformes ont aussi un volet économique. Il veut encourager le développement des industries de consommation et de pointe, plutôt que de rester sur le modèle stalinien de développement basé sur l’industrie lourde. On doit combiner l’économie planifié et l’économie de marché. Le principe de base est de réduire le pouvoir du comité de planification centrale et de donner une plus grande marge de manœuvre aux responsables des entreprises. Celle-ci sont libres de définir leurs objectifs à court terme mais doivent être rentables et réaliser des profits. L’état doit graduellement doit cesser de verser des subventions et de fixer les prix. L’économie doit s’ouvrir à la concurrence internationale et les exportations doivent être encouragées. Ce programme ne remet pas en cause le principe du système communiste, mais souligne l’obsolescence de certains points de la doctrine marxiste-léniniste. Par exemple, comme la lutte des classes est achevée, il n’est plus nécessaire de poursuivre un dirigisme économique et la centralisation administrative. Les salaires peuvent être désormais proportionnels aux qualifications des travailleurs et des cadres socialistes doivent être formés de manière à rivaliser avec leurs homologues capitalistes. Au mois de mai 1968, Dubček convoque, pour le 9 septembre suivant, le XIVème congrès du parti, afin d’élaborer une loi fédérale, d’élire un nouveau comité central et de faire adopter le programme des réformes dans les statuts du parti. L’annonce des réformes entraîne rapidement une montée des critiques contre l’U.R.S.S., la multiplication des clubs politiques et la démocratisation du système. Les conservateurs communistes réclament des mesures répressives. Le parti communiste tchécoslovaque est, en conséquence, partagé en deux groupes. Ces désaccords au sein du parti et surtout l’invasion de 750 000 soldats et de 6 000 chars des armées du Pacte de Varsovie (opération Danube), entre le 18 et le 21 août 1968, empêcheront l’application de toutes ces réformes. En 1987, le dirigeant soviétique Mikhail Gorbachev rendra hommage à Dubček et aux principes socialistes à visage humain, au moment où il appliquera la Glasnost et la Perestroika. Interrogé sur la différence entre le Printemps de Prague et ses propres réformes, il répondra simplement : « 19 années ». texte française R. Ridiman
LE PRINTEMPS DE PRAGUE : UN PRINTEMPS DE QUARANTE ANNEES
40 VÝROČIE OD VSTUPU ARMÁD PIATICH SOCIALISTICKÝCH KRAJIN V noci z 20 a 21. augusta 1968 vstúpili armády piatich socialistických krajín Varšavskej zmluvy na územie bývalého Česko-slovenska. Na tom, že sa nezačalo s vojnou, mal zásluhu aj priamo prezident ČSSR Ludvít Sloboda, ktorý nedovolil použiť česko-slovenskú armádu. Invázia však neostala bez odozvy - vojská sa stretli s obrovským odporom verejnosti, ktorá reagovala na situáciu všetkými možnými spôsobmi. Odstránila tabule s názvami ulíc a tak vojaci v tankoch boli úplne dezorientovaní. Začala sa tak vyše dvadsaťročná okupácia, ktorá zastavila náznaky reformného procesu v socialistickom Česko-slovensku. V roku 1968 v Československu chceli reformní vodcovia spojiť socialistické princípy v ekonomike s politickou demokraciou. Túto reformu však v Moskve považovali za obzvlášť nebezpečnú, pretože hrozilo, že sloboda diskusie, uvoľnenie cenzúry a ostatné demokratické opatrenia môžu viesť k úplnému odmietnutiu socializmu a nastoleniu prozápadného režimu. Ubezpečenia Alexandra Dubčeka vodcom v Moskve nestačili. Nasledovala „bratská pomoc“ a úplné zmrazenie reformného procesu na nasledujúcich 20 rokov. Vojenský zásah armád piatich štátov Varšavskej zmluvy (ZSSR, Bulharska, Maďarska, NDR a Poľska) sa v Česko-slovensku uskutočnil z 20. na 21.8.1968. Zásahu predchádzal politický nátlak sovietskeho vedenia na čele s Leonidom Iľjičom Brežnevom a ďalších vodcov komunistických režimov na česko-slovenských predstaviteľov, aby zastavili demokratizačný proces, ktorý mohol ohroziť komunistické režimy v susedných štátoch. Samotnej invázie sa zúčastnilo 750 000 vojakov a 6 000 tankov. Vojsko sa na Česko-slovenskom území stretlo so spontánnym a nenásilným odporom obyvateľov, napriek tomu došlo k stratám na životoch medzi civilistami. Česko-slovenská armáda nezasiahla. Predsedníctvo Ústredného výboru KSČ vydalo prehlásenie k Česko-slovenskej verejnosti, v ktorom intervenciu odmietlo a odsúdilo. Rovnaký postoj zaujali aj ďalší ústavní činitelia, vrátane prezidenta Ludvíka Svobodu, ktorý odmietol menovať „robotnícko-roľnícku vládu“, vytvorenú kolaborantami z radov ÚV KSČ (Vasil Biľak, Alois Indra, Antonín Kapek). Ešte 21.8.1968 boli internovaní a odvezení na sovietske územie čelní predstavitelia reforiem: Alexander Dubček, O. Černík, J. Smrkovský, F. Kriegel, J. Špaček, B. Šimon). Dňa 22.8. sa konal mimoriadny XIV. zjazd KSČ (tzv. vysočanský), ktorý vzniesol požiadavku stiahnutia cudzích vojsk. 23.8.1968 zahájili v Moskve najvyšší sovietski predstavitelia rozhovory s česko-slovenskou delegáciou, v ktorej čele stál Ludvík Svoboda. Výsledkom jednania bol moskovský protokol, ktorý vyvolal v česko-slovenskej verejnosti sklamanie, aj keď oficiálne mali byť zachované doterajšie výsledky reformného procesu. 16.10.1968 bola podpísaná Zmluva o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území ČSSR, ktorá legalizovala pobyt okupačných vojsk v nasledujúcich rokoch. Vlna protestov a odporu Čechov a Slovákov vyvrcholila v súvislosti s protestným sebaupálením Jana Palacha, Jana Zajíca a Evžena Plocka, činom do tej doby v európskom prostredí nepredstaviteľným, ktorý šokoval svetovú verejnosť. Jan Palach chcel prebudiť národ, pred viac ako tridsiatimi rokmi svoj čin vykonal v hlbokom presvedčení, že má zmysel. Nebolo to neuvážené dobrodružstvo. Učinil tak preto, že nenachádzal iný prostriedok boja proti beznádeji a pasivite. Nevidel iný spôsob, ako pohnúť vládu a ľud tejto zeme, aby bola zaistená sloboda a demokracia. Kedže nevedel, ako inak národu pomôcť, chcel ho vyburcovať sebaupálením. Veril, že tento čin je schopný zvrátiť situáciu, že môže donútiť vládu, aby učinila opatrenia, ktoré sú v záujme budúcnosti zeme a jej obyvateľov. Príbeh Jana Palacha je príbehom činu, ktorý prerástol život sám. Invázia mala odozvu aj v zahraničí. Rumunsko po vojenskej akcií v ČSSR obmedzilo spoluprácu s Varšavskou zmluvou na minimum. Albánsko, ktoré robilo pročínsku politiku, opustilo po invázií samotnú Varšavskú zmluv Česko-slovenské územie opustila časť sovietskych vojsk a všetky jednotky ostatných štátov, na území ČSSR zostali niektoré jednotky sovietskej armády až do roku 1991. Po invázii 1968 bol v Česko-slovensku zahájený proces normalizácie, v ktorom bola samotná augustová invázia interpretovaná ako internacionálna pomoc proti kontrarevolúcii.
Page ACCUEIL
ASSOCIATION AMITIÉ FRANCO - SLOVAQUE SPOLOK FRANCÚZSKO–SLOVENSKÉHO PRIATEĽSTVA 7, Place de l'Hôtel de Ville - 6O 43O NOAILLES - FRANCE E-mail: franco-slovaque@laposte.net Tel. / Fax: O3 44 O3 34 11 - vo Francúzsku, - en France, . Tél. / Ffax: OO – 333 / 44 O3 34 11 - voľba mimo Francúzska, hors de la France,
ACTUALITE LA VIE... COOPERATION CULTURE COURS Slovaque ANDY WARHOL HISTOIRE SAMO RASTISLAV SLAVOMIR SVATOPLUK PRIBINA MOJMIR CROIX Slovaque MAITRE PAVOL Le PRINTEMPS de PRAGUE La MAGIE du chiffre 8 Alexander DUBCEK Ignac BIZMAYER Matej BEL PÊLE-MÊLE INFO - CULTURE - octobre ANNONCES FR/SKBULLETIN
S P R A V O D A J ><
ENTREE Activités PLUS adresses HYMNE SLOVAQUE STATUTS ARCHIVE SPRAVODAJ - PDF SPRAVODAJ N°46 SPRAVODAJ N°47 SPRAVODAJ N°48 SPRAVODAJ N°49 SPRAVODAJ N°50 SPRAVODAJ N°51 SPRAVODAJ N°52 SPRAVODAJ N°53 SPRAVODAJ N°54