Významný slovenský astronóm a matematik František Xaver Zach Doc. RNDr. Elena Ferencová, CSc., Lekárska fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, Slovensko
L’astronome et mathématicien Frantisek Xaver Zach, reconnu universellement, est né à Bratislava le 4 juin 1754, au sein d’une famille de médecins. Déjà, comme lycéen, il se passionna pour les sciences naturelles et lesmathématiques. Il fit des études à l’Académie Militaire de Vienne attaché à l’Empereur et en sortit avec le grade d’officier. Ensuite, il se rendit en Angleterre pour étudier l’astronomie et obtint un doctorat à l’Université d’Oxford. En 1780, il observa la planète Mars et recueillit des informations essentielles sur son positionnement. En 1786, il fut incorporé dans l’armée autrichienne, comme lieutenant colonel. Le prince allemand Ernest II lui demanda de faire construire un observatoire à Goeth. Zach en devint directeur, en 1791. Le compte-rendu de ses travaux, en astronomie, furent rédigé en allemand, en latin et en français. Zach édita, à Weimar, sa propre revue scientifique. A Goeth, il étudia, plus spécialement, les mouvements du système solaire et la mutation des étoiles. En 1798, il organisa, dans son observatoire, le premier congrès international d’astronomie. De 1800 à 1827, il publia une revue il publia une revue mensuelle. Il acquit, dans sa spécialité, une renommée mondiale qui lui valut la visite d’un grand nombre d’astronomes désirant réaliser des observations à Goeth. Il participa activement à la construction de deux observatoires en Italie, à Naples et à Lucca ainsi qu’à Genève, en Suisse. Il effectua de nombreux travaux de recherches en gravimètrie. En 1827, il se rendit à Paris où il mourut du choléra, en 1832. Avant de conclure,Il nous faut aussi mentionner ses travaux remarquables en cartographie et les techniques qu’il a mises au point pour déterminer des relevés géographiques qui lui ont permis d’établir la carte de la Hongrie et les repères d’un certain nombre de villes comme Bratislava, B.Štiavnica et Pest.
František Xaver Zach, astronome - mathématicien.
VOJTECH ALEXANDER : ILLUSTRE MEDECIN ET PHYSICIEN
Popredný slovenský lekár - röntgenológ Vojtech Alexander
Narodil sa 31. mája 1857 v Kežmarku. Stredoškolské vzdelanie získal v rodisku, potom študoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity v Budapešti. Po ukončení štúdia v roku 1881 pôsobí na Anatomickom ústave v Budapešti ako asistent, neskôr sa vracia do rodiska ako praktický lekár. Patrí k priekopníkom röntgenológie nielen na Slovensku, ale pokiaľ ide o röntgenológiu ako vedný odbor, najmä o nové metodiky jej aplikácie v medicíne, aj v celosvetovom meradle. Bol dlhoročným tajomníkom Spolku lekárov a lekárnikov na Spiši a redaktorom jeho ročenky. Po prvej správe o lúčoch X odcestoval do Würzburgu, kde sa stretol s W. C. Röntgenom, aby sa podrobne zoznámil s jeho vynálezom. Špecializoval sa na röntgenológiu a už v roku 1896 prvý v Uhorsku robil röntgenologické pokusy. Jeho prvá snímka bola zhotovená už v roku 1898 (prístroj je uložený v MÚZEU v Kežmarku). V roku 1904 po zakúpení nového aparátu robí stereoskopické snímky. Vypracoval metodiku tzv. plastického snímkovania a založil plastickú röntgenológiu, v čom mu patrí priekopnícke svetové uznanie. Zhotovil sériu snímkov embryonálneho vývinu človeka a podrobne rozobral vývoj pľúcnej tuberkulózy. Informácie o svojich výskumoch podal na zasadnutiach Spolku uhorských lekárov v Budapešti, kde prednášal o osifikácii kostí, čo dokumentoval svojimi snímkami. V roku 1905 sa zúčastnil na prvom zjazde röntgenológov, kde bol poverený predsedaním a jeho štúdie o röntgenologickej problematike boli publikované v nemeckých i anglických odborných časopisoch. V roku 1907 bol menovaný vedúcim novozriadeného röntgenologického laboratória na klinike a vedúcim novozaloženej katedry röntgenológie v Budapešti, kde sa v r. 1909 habilitoval z odboru röntgenológie. V roku 1914 bol menovaný za mimoriadneho profesora. O svojom výskume publikoval 59 vedeckých prác. Zomrel 15. januára 1916 v Budapešti, pochovaný je v Kežmarku. ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Vojtech Alexander, premier radiologue slovaque, est né, le 31 mai 1857, à Kežmarok. Il fit ses études universitaires, à Budapest et fut un pionnier dans l‘utilisation de la radiologie, en matière médicale. Il permit, entre autres choses, l‘application de techniques révolutionnaires, pour l‘époque. Il réalisa son premier cliché, en 1897, et l‘appareil, qu‘il utilisa, est exposé au musée de Kezmarok. Il a mis au point le principe du cliché en trois dimensions qui lui a perrmis de connaître une renommée mondiale. Cet homme a réalisé des épreuves mettant en évidence la croissance d‘embryons humains, l‘évolution des symptômes de la tuberculose et de la décalcification osseuse. Il a publié, dans des revues professionnelles allemandes et anglaises, 59 rapports relatifs à ses travaux de recherche. En 1907, il a été nommé à une chaire de radiologie comme responsable d‘enseignement, dans une université de Budapest. Décédé en 1916, il fut inhumé dans sa ville natale de Kežmarok Doc. RNDr. Elena Ferencová, CSc., Lekárska fakulta Univerzity Komenského, B ratislava, Slovensko
Narodil sa 4. júna 1754 v Bratislave, v rodine lekára. Jeho otec, barón Jozef Zach, sa presťahoval do Bratislavy, kde pôsobil ako lekár. Už počas štúdia na strednej škole prejavil F. X. Zach mimoriadna záujem o prírodné vedy, najmä o matematiku. Študoval v Cisársko-vojenskej akadémii vo Viedni a po skončení štúdia dosiahol dôstojnícku hodnosť. Už ako dôstojník odišiel F. X. Zach študovať astronómiu do Anglicka. Doktorát získal na univerzite v Oxforde. V roku 1780 robil významné astronomické pozorovania, pozoroval opozíciu Marsu. V roku 1785 vstúpil F. X. Zach do služieb rakúskej armády, odišiel do Londýna a v roku 1786 nastúpil v hodnosti podplukovníka do služieb Ernesta II., ktorý podporoval Zachov záujem o astronómiu a zveril mu stavbu hvezdárne v Gothe. Od roku 1791 sa F. X. Zach stav jej riaditeľom. Vedecké práce z astronómie písal po nemecky, po latinsky a po francúzsky a publikoval ich od roku 1788 aj vo svojom časopise Allgemeine Geographische Ephemeriden, ktorý vychádzal vo Weimare. Pri svojich pozorovaniach v Goethe sa zaoberal predovšetkým pohybom Slnka, študoval aberáciu a mutáciu hviezd. Dôležité boli aj jeho zemské gravimetrické výskumy. Výsledky pozorovaní vydal v samostatnej práci Novae et correctae tabulae motuum solis (Nové a opravené tabuľky pohybov Slnka), ktorá vyšla v roku 1792 v Goethe. V roku 1798 zorganizoval F. X. Zach vo svojej hvezdárni prvý medzinárodný astronomický kongres. Od roku 1800 začal vydávať mesačník so širším obsahovým zameraním Monatliche Correspondenz zur Beförderung der Erd – und Himmelskunde, ktorý redigoval do roku 1827. F. X. Zachom vedená hvezdáreň na Seebergu pri Goethe si rýchlo získala vo vedeckom svete veľmi dobrú povesť a mnohí astronómovia z rozličných krajín sem prichádzali robiť pozorovania. F. X. Zach prežil potom určitý čas v Janove a aktívne sa zúčastnil na budovaní hvezdárne v talianskych mestách Neapol a Lucca. Od roku 1813 sa F. X. Zach zdržiaval vo Švajčiarsku. Najprv pôsobil v Ženeve, kde založil astronomické observatórium. Z tohto obdobia sú dôležité Zachove gravimetrické výskumy. Neskôr pôsobil v Elfenaube pri Berne a v roku 1827 odchádza do Francúzska, do Paríža. Rozsiahla bola spolupráca F. X. Zacha s viacerými hvezdárňami svetového významu, a to s M. Hellom, A. S. Jakovlevom, Bakunonom, L. Eulerom, poskytoval cenné rady kartografovi J. Lipszkému pri práci na mape Uhorska a A. Davidovi pri zakladaní hvezdárne v Prahe. Určil zemepisné súradnice B. Štiavnice, Bratislavy, Vacova a Pešti. Bol členom vedeckých spoločností mnohých európskych krajín. Uhorská akadémia vied ho v roku 1832 menovala in memoriam za svojho člena. Zomrel na choleru 2. septembra 1832 v Paríži. -----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
ALFONS ZHORSKÝ : ECRIVAIN ET THERAPEUTE Alfonz Zhorsky est le premier slovaque à avoir écrit un livre sur l’hygiène et la santé. Son ouvrage a été publié aux Etats Unis. Né à Levoca, en 1868, il commença des études de médecine à Budapest et dut les poursuivre à Vienne comme il revendiquait son appartenance à la nation Slovaque, de manière très engagée. Il émigra au début du XXème siècle aux Etats Unis et y écrivit un livre de 1000 pages dont le titre est ”Médecin et conseiller slovaque”. Cet ouvrage, tiré à 2000 exemplaires, traite d’une manière pratique de tout ce qui a trait à la santé, aux maladies, aux médicaments, aux traitements médicaux en vigueur à cette époque et est illustré par 1 116 dessins qu’il réalisa lui mêrme. Il a laissé une oeuvre remarquable malgré ses difficultés de vie ( financière en particulier) qu’il avait à subir. Il géra un sanatorium à Détroit. Son deuxième livre, ”Médecin de famille”, fut l’ouvrage le plus lu dans la communauté slovaque américaine après la Bible et comporte 40 chapitres relatifs à l’anatomie, la physiologie, les rudiments de l’hygiène et des premiers soins, la pathologie de base et la classification des traitements et des maladies, la thérapie par massages,.les fondements de la nutrition etc ... Hormis ces deux livres, il en a publié d’autres sur la morphologie secrète des corps de l’homme et de la femme, sur l’hygiène de vie en fonction des saisons entre autres. A la fois médecin, chimiste, psychologue, pharmacien, il publié des écrits dans tout ce qui concerne ces spécialités. Cet homme gentil, dévoué corps, coeur et âme à ses concitoyens a vécu dans la pauvreté et dans la solitude, mais a laissé une oeuvre remarquable quantitativement et qualitativement.
ALFONS ZHORSKÝ – VÝZNAMNÝ LIEČITEĽ A SPISOVATEĽ v Amerike. Autor prvej slovenskej zdravovedy vydanej v Amerike. Slovák organizátor zdravotníckej starostlivosti a osvety. Jedinečná osobnosť krajanského života dokumentujúca dramatické osudy príchodu Slovákov do Ameriky začiatkom minulého storočia v čase najväčšej maďarizácie v Rakúsko-Uhorsku. Tento človek, ktorý venoval život službe blížnym nebol za svojho života docenený a zostal uplne neznámy širšej slovenskej verejnosti. Preto je našou snahou odhaliť pohnutý život a zásluhy tohto skromného ľudomila, liečiteľa a veľkého Slováka aj dnešnej generácií. Alfonz Zhorský alias Július Carmen sa narodil roku 1868 v Levoči. V Kežmarku absolvoval gymnaziálne štúdiá. Medicínske štúdium začal na Budapeštianskej lekárskej fakulte, pre svoje slovenské presvedčenie bol neskôr nútený prestúpiť na Viedenskú lekársku fakultu. Podľa dostupných prameňov však riadne štúdium medicíny nakoniec neukončil. Aktivity Júliusa Carmena sú viazané na Ameriku, kam emigroval začiatkom 20.storočia. Tam sa zrodila aj jeho vyše tisícstranová publikácia "Slovenský lekár a radca" - praktická náuka o zdraví, chorobách, liekoch a moderných liečebných metódach tej doby. Je len dielom náhody,že sa táto kniha ocitla na Slovensku, hoci sa tak stalo až v roku 1996. Či bol Július Carmen lekárom a aké mal vzdelanie nie je podstatné. Dôležité je dielo, ktore po sebe zanechal. Obdivuhodná je jeho publikačná a osvetová činnosť, keď v ťažkých finančných a životných podmienkach bol schopný okrem prevádzky jedinečného sanatória v Detroite vydať aj zdravovedu nebývalého obsahu s komplexným prístupom k jednotlivým patologickým stavom a ochoreniam. Presný rok publikácie nie je zdokumentovaný. Prvé vydanie vyšlo v 2000 exemplároch. Je napísane na 995 stranách a má 1116 obrázkov, ktoré si sám autor nakreslil. Cena jedného výtlačku bola 12 dolárov. V predslovu k prvému vydaniu sa možno dočítať ; ,,Nie z vášne, ktorá pudí k písaniu, ale z nedostatku kníh a láske k neuvedomelému slovenského ľudu som sa lapil pera. Viem, že to pero by svedčilo lepšie chýrnym lekárom a profesorom, ale robotník, vidiac pole pusté, lapí sa motyky a snaží sa učiniť ho plodným. To robím i ja na poli zdravotnej výchovy". Ďalšia jeho kniha "Domáci lekár" sa podľa dobových záznamov stala najpopulárnejšou a najčítanejšou publikáciou medzi americkými Slovákmi hned po Biblii. Skladá sa celkovo zo 40. kapitol. V prvých troch sa autor zaoberá problematikou anatomie, fyziologie a základmi hygieny . V ďalších dvoch kapitolách sú opísané diagnostické postupy a prvá pomoc. V ostatných kapitolách sa venuje rozdeleniu jednotlivých ochorení, spôsobov ich liečby, ošetrovaniu chorých, základov masáži, vodoliečby a špeciálnych lekárskych receptov. Všíma si tiež problematiku manželských vzťahov a pohlavných chorôb. Jednu kapitolu venoval slovenskej domácej strave, kde uvádza tradičné recepty našich starých materí. Pre čitateľov okrem zdravotníckej problematiky boli zaujimavé aj kapitoly venované ovocinárstvu, pestovania a spracovania viniča, ako aj užitočné rady pre domácnosť. Okrem zmienených dvoch kníh v Amerike vyšli aj ďalšie jeho knižné publikácie "Kniha prírody, čiže tajnosti mužského a ženského pohlavia", "Zdravotné rady na každý mesiac", "Etika čiže pravidlá slušného chovania sa v spoločnosti", "Praktická psychológia čiže dušoveda", "Mechanoterapia". Vzácny je najmä "Atlas" ako príloha k najvzácnejšej knihe J.Carmena "Slovenský domáci lekár a radca", kde vidieť brilantné, na to obdobie veľmi precízne, prevedené kresby k jednotlivým kapitolám, ktoré do-kresľujú autorove vedomosti z medicínskych disciplín. Bol aj vydavateľom viacerých populárnych zdravotníckych časopisov. Okrem iného vydával pre poľskú početnú komunitu mesačník Lakarz Domovi, avšak s malým komerčným úspechom. Zo útržkových prameňov sa dozvedáme, že Carmen bol lekárnikom, chemikom, psychológom, doktorom dušovedy a ”farmácie graduentom”. To aké mal vzdelanie nie je až tak dôležité. Najdôležitejšie zostáva, že bol človekom s veľkým srdcom, čestným a statočným, ktorý nemyslel len na seba, ale aj na svoj ubiedený národ. Aj keď sám zostal ku koncu opustený a chudobný, zanechal po sebe veľké duchovné dedičstvo. Aj dnešnú dobu sú obdivuhodné jeho duševné schopnosti, nadpriemerné encyklopedické vedomosti z mnohých vedných disciplín, vďaka ktorým dokázal napísať vtedy tak dokonalú zdravovedu. Veľmi priliehavo preto budú v tomto kontexte znieť slová obetavej Slovenky manželky farára P. Novomeskej, keď pri poslednej vôli v roku 1922 napísala; ,, Keď niekedy budú naše hroby otvorené a prach našich kostí rozmetie vietor, nech všade na stopách tohto prachu vzrastú nové duše tak oddané slovenskému národu, ako boli naše". Igor M. Tomo, predseda Slovenskej biologickej spoločnosti SAV, Lekárska fakulta UK Bratislava
Page ACCUEIL
ASSOCIATION AMITIÉ FRANCO - SLOVAQUE SPOLOK FRANCÚZSKO–SLOVENSKÉHO PRIATEĽSTVA 7, Place de l'Hôtel de Ville - 6O 43O NOAILLES - FRANCE E-mail: franco-slovaque@laposte.net Tel. / Fax: O3 44 O3 34 11 - vo Francúzsku, - en France, . Tél. / Ffax: OO – 333 / 44 O3 34 11 - voľba mimo Francúzska, hors de la France,
ACTUALITE LA VIE... COOPERATION CULTURE COURS Slovaque ANDY WARHOL HISTOIRE SAMO RASTISLAV SLAVOMIR SVATOPLUK PRIBINA MOJMIR CROIX Slovaque MAITRE PAVOL Le PRINTEMPS de PRAGUE La MAGIE du chiffre 8 Alexander DUBCEK Ignac BIZMAYER Matej BEL PÊLE-MÊLE INFO - CULTURE - octobre ANNONCES FR/SKBULLETIN
S P R A V O D A J ><
ENTREE Activités PLUS adresses HYMNE SLOVAQUE STATUTS ARCHIVE SPRAVODAJ - PDF SPRAVODAJ N°46 SPRAVODAJ N°47 SPRAVODAJ N°48 SPRAVODAJ N°49 SPRAVODAJ N°50 SPRAVODAJ N°51 SPRAVODAJ N°52 SPRAVODAJ N°53 SPRAVODAJ N°54
L’astronome et mathématicien Frantisek Xaver Zach, reconnu universellement, est né à Bratislava le 4 juin 1754, au sein d’une famille de médecins. Déjà, comme lycéen, il se passionna pour les sciences naturelles et lesmathématiques. Il fit des études à l’Académie Militaire de Vienne attaché à l’Empereur et en sortit avec le grade d’officier. Ensuite, il se rendit en Angleterre pour étudier l’astronomie et obtint un doctorat à l’Université d’Oxford. En 1780, il observa la planète Mars et recueillit des informations essentielles sur son positionnement. En 1786, il fut incorporé dans l’armée autrichienne, comme lieutenant colonel. Le prince allemand Ernest II lui demanda de faire construire un observatoire à Goeth. Zach en devint directeur, en 1791. Le compte-rendu de ses travaux, en astronomie, furent rédigé en allemand, en latin et en français. Zach édita, à Weimar, sa propre revue scientifique. A Goeth, il étudia, plus spécialement, les mouvements du système solaire et la mutation des étoiles. En 1798, il organisa, dans son observatoire, le premier congrès international d’astronomie. De 1800 à 1827, il publia une revue il publia une revue mensuelle. Il acquit, dans sa spécialité, une renommée mondiale qui lui valut la visite d’un grand nombre d’astronomes désirant réaliser des observations à Goeth. Il participa activement à la construction de deux observatoires en Italie, à Naples et à Lucca ainsi qu’à Genève, en Suisse. Il effectua de nombreux travaux de recherches en gravimètrie. En 1827, il se rendit à Paris où il mourut du choléra, en 1832. Avant de conclure,Il nous faut aussi mentionner ses travaux remarquables en cartographie et les techniques qu’il a mises au point pour déterminer des relevés géographiques qui lui ont permis d’établir la carte de la Hongrie et les repères d’un certain nombre de villes comme Bratislava, B.Štiavnica et Pest.
František Xaver Zach, astronome - mathématicien.
VOJTECH ALEXANDER : ILLUSTRE MEDECIN ET PHYSICIEN
Popredný slovenský lekár - röntgenológ Vojtech Alexander
Narodil sa 31. mája 1857 v Kežmarku. Stredoškolské vzdelanie získal v rodisku, potom študoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity v Budapešti. Po ukončení štúdia v roku 1881 pôsobí na Anatomickom ústave v Budapešti ako asistent, neskôr sa vracia do rodiska ako praktický lekár. Patrí k priekopníkom röntgenológie nielen na Slovensku, ale pokiaľ ide o röntgenológiu ako vedný odbor, najmä o nové metodiky jej aplikácie v medicíne, aj v celosvetovom meradle. Bol dlhoročným tajomníkom Spolku lekárov a lekárnikov na Spiši a redaktorom jeho ročenky. Po prvej správe o lúčoch X odcestoval do Würzburgu, kde sa stretol s W. C. Röntgenom, aby sa podrobne zoznámil s jeho vynálezom. Špecializoval sa na röntgenológiu a už v roku 1896 prvý v Uhorsku robil röntgenologické pokusy. Jeho prvá snímka bola zhotovená už v roku 1898 (prístroj je uložený v MÚZEU v Kežmarku). V roku 1904 po zakúpení nového aparátu robí stereoskopické snímky. Vypracoval metodiku tzv. plastického snímkovania a založil plastickú röntgenológiu, v čom mu patrí priekopnícke svetové uznanie. Zhotovil sériu snímkov embryonálneho vývinu človeka a podrobne rozobral vývoj pľúcnej tuberkulózy. Informácie o svojich výskumoch podal na zasadnutiach Spolku uhorských lekárov v Budapešti, kde prednášal o osifikácii kostí, čo dokumentoval svojimi snímkami. V roku 1905 sa zúčastnil na prvom zjazde röntgenológov, kde bol poverený predsedaním a jeho štúdie o röntgenologickej problematike boli publikované v nemeckých i anglických odborných časopisoch. V roku 1907 bol menovaný vedúcim novozriadeného röntgenologického laboratória na klinike a vedúcim novozaloženej katedry röntgenológie v Budapešti, kde sa v r. 1909 habilitoval z odboru röntgenológie. V roku 1914 bol menovaný za mimoriadneho profesora. O svojom výskume publikoval 59 vedeckých prác. Zomrel 15. januára 1916 v Budapešti, pochovaný je v Kežmarku. ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Vojtech Alexander, premier radiologue slovaque, est né, le 31 mai 1857, à Kežmarok. Il fit ses études universitaires, à Budapest et fut un pionnier dans l‘utilisation de la radiologie, en matière médicale. Il permit, entre autres choses, l‘application de techniques révolutionnaires, pour l‘époque. Il réalisa son premier cliché, en 1897, et l‘appareil, qu‘il utilisa, est exposé au musée de Kezmarok. Il a mis au point le principe du cliché en trois dimensions qui lui a perrmis de connaître une renommée mondiale. Cet homme a réalisé des épreuves mettant en évidence la croissance d‘embryons humains, l‘évolution des symptômes de la tuberculose et de la décalcification osseuse. Il a publié, dans des revues professionnelles allemandes et anglaises, 59 rapports relatifs à ses travaux de recherche. En 1907, il a été nommé à une chaire de radiologie comme responsable d‘enseignement, dans une université de Budapest. Décédé en 1916, il fut inhumé dans sa ville natale de Kežmarok Doc. RNDr. Elena Ferencová, CSc., Lekárska fakulta Univerzity Komenského, B ratislava, Slovensko
Narodil sa 4. júna 1754 v Bratislave, v rodine lekára. Jeho otec, barón Jozef Zach, sa presťahoval do Bratislavy, kde pôsobil ako lekár. Už počas štúdia na strednej škole prejavil F. X. Zach mimoriadna záujem o prírodné vedy, najmä o matematiku. Študoval v Cisársko-vojenskej akadémii vo Viedni a po skončení štúdia dosiahol dôstojnícku hodnosť. Už ako dôstojník odišiel F. X. Zach študovať astronómiu do Anglicka. Doktorát získal na univerzite v Oxforde. V roku 1780 robil významné astronomické pozorovania, pozoroval opozíciu Marsu. V roku 1785 vstúpil F. X. Zach do služieb rakúskej armády, odišiel do Londýna a v roku 1786 nastúpil v hodnosti podplukovníka do služieb Ernesta II., ktorý podporoval Zachov záujem o astronómiu a zveril mu stavbu hvezdárne v Gothe. Od roku 1791 sa F. X. Zach stav jej riaditeľom. Vedecké práce z astronómie písal po nemecky, po latinsky a po francúzsky a publikoval ich od roku 1788 aj vo svojom časopise Allgemeine Geographische Ephemeriden, ktorý vychádzal vo Weimare. Pri svojich pozorovaniach v Goethe sa zaoberal predovšetkým pohybom Slnka, študoval aberáciu a mutáciu hviezd. Dôležité boli aj jeho zemské gravimetrické výskumy. Výsledky pozorovaní vydal v samostatnej práci Novae et correctae tabulae motuum solis (Nové a opravené tabuľky pohybov Slnka), ktorá vyšla v roku 1792 v Goethe. V roku 1798 zorganizoval F. X. Zach vo svojej hvezdárni prvý medzinárodný astronomický kongres. Od roku 1800 začal vydávať mesačník so širším obsahovým zameraním Monatliche Correspondenz zur Beförderung der Erd – und Himmelskunde, ktorý redigoval do roku 1827. F. X. Zachom vedená hvezdáreň na Seebergu pri Goethe si rýchlo získala vo vedeckom svete veľmi dobrú povesť a mnohí astronómovia z rozličných krajín sem prichádzali robiť pozorovania. F. X. Zach prežil potom určitý čas v Janove a aktívne sa zúčastnil na budovaní hvezdárne v talianskych mestách Neapol a Lucca. Od roku 1813 sa F. X. Zach zdržiaval vo Švajčiarsku. Najprv pôsobil v Ženeve, kde založil astronomické observatórium. Z tohto obdobia sú dôležité Zachove gravimetrické výskumy. Neskôr pôsobil v Elfenaube pri Berne a v roku 1827 odchádza do Francúzska, do Paríža. Rozsiahla bola spolupráca F. X. Zacha s viacerými hvezdárňami svetového významu, a to s M. Hellom, A. S. Jakovlevom, Bakunonom, L. Eulerom, poskytoval cenné rady kartografovi J. Lipszkému pri práci na mape Uhorska a A. Davidovi pri zakladaní hvezdárne v Prahe. Určil zemepisné súradnice B. Štiavnice, Bratislavy, Vacova a Pešti. Bol členom vedeckých spoločností mnohých európskych krajín. Uhorská akadémia vied ho v roku 1832 menovala in memoriam za svojho člena. Zomrel na choleru 2. septembra 1832 v Paríži. -----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
ALFONS ZHORSKÝ : ECRIVAIN ET THERAPEUTE Alfonz Zhorsky est le premier slovaque à avoir écrit un livre sur l’hygiène et la santé. Son ouvrage a été publié aux Etats Unis. Né à Levoca, en 1868, il commença des études de médecine à Budapest et dut les poursuivre à Vienne comme il revendiquait son appartenance à la nation Slovaque, de manière très engagée. Il émigra au début du XXème siècle aux Etats Unis et y écrivit un livre de 1000 pages dont le titre est ”Médecin et conseiller slovaque”. Cet ouvrage, tiré à 2000 exemplaires, traite d’une manière pratique de tout ce qui a trait à la santé, aux maladies, aux médicaments, aux traitements médicaux en vigueur à cette époque et est illustré par 1 116 dessins qu’il réalisa lui mêrme. Il a laissé une oeuvre remarquable malgré ses difficultés de vie ( financière en particulier) qu’il avait à subir. Il géra un sanatorium à Détroit. Son deuxième livre, ”Médecin de famille”, fut l’ouvrage le plus lu dans la communauté slovaque américaine après la Bible et comporte 40 chapitres relatifs à l’anatomie, la physiologie, les rudiments de l’hygiène et des premiers soins, la pathologie de base et la classification des traitements et des maladies, la thérapie par massages,.les fondements de la nutrition etc ... Hormis ces deux livres, il en a publié d’autres sur la morphologie secrète des corps de l’homme et de la femme, sur l’hygiène de vie en fonction des saisons entre autres. A la fois médecin, chimiste, psychologue, pharmacien, il publié des écrits dans tout ce qui concerne ces spécialités. Cet homme gentil, dévoué corps, coeur et âme à ses concitoyens a vécu dans la pauvreté et dans la solitude, mais a laissé une oeuvre remarquable quantitativement et qualitativement.
ALFONS ZHORSKÝ – VÝZNAMNÝ LIEČITEĽ A SPISOVATEĽ v Amerike. Autor prvej slovenskej zdravovedy vydanej v Amerike. Slovák organizátor zdravotníckej starostlivosti a osvety. Jedinečná osobnosť krajanského života dokumentujúca dramatické osudy príchodu Slovákov do Ameriky začiatkom minulého storočia v čase najväčšej maďarizácie v Rakúsko-Uhorsku. Tento človek, ktorý venoval život službe blížnym nebol za svojho života docenený a zostal uplne neznámy širšej slovenskej verejnosti. Preto je našou snahou odhaliť pohnutý život a zásluhy tohto skromného ľudomila, liečiteľa a veľkého Slováka aj dnešnej generácií. Alfonz Zhorský alias Július Carmen sa narodil roku 1868 v Levoči. V Kežmarku absolvoval gymnaziálne štúdiá. Medicínske štúdium začal na Budapeštianskej lekárskej fakulte, pre svoje slovenské presvedčenie bol neskôr nútený prestúpiť na Viedenskú lekársku fakultu. Podľa dostupných prameňov však riadne štúdium medicíny nakoniec neukončil. Aktivity Júliusa Carmena sú viazané na Ameriku, kam emigroval začiatkom 20.storočia. Tam sa zrodila aj jeho vyše tisícstranová publikácia "Slovenský lekár a radca" - praktická náuka o zdraví, chorobách, liekoch a moderných liečebných metódach tej doby. Je len dielom náhody,že sa táto kniha ocitla na Slovensku, hoci sa tak stalo až v roku 1996. Či bol Július Carmen lekárom a aké mal vzdelanie nie je podstatné. Dôležité je dielo, ktore po sebe zanechal. Obdivuhodná je jeho publikačná a osvetová činnosť, keď v ťažkých finančných a životných podmienkach bol schopný okrem prevádzky jedinečného sanatória v Detroite vydať aj zdravovedu nebývalého obsahu s komplexným prístupom k jednotlivým patologickým stavom a ochoreniam. Presný rok publikácie nie je zdokumentovaný. Prvé vydanie vyšlo v 2000 exemplároch. Je napísane na 995 stranách a má 1116 obrázkov, ktoré si sám autor nakreslil. Cena jedného výtlačku bola 12 dolárov. V predslovu k prvému vydaniu sa možno dočítať ; ,,Nie z vášne, ktorá pudí k písaniu, ale z nedostatku kníh a láske k neuvedomelému slovenského ľudu som sa lapil pera. Viem, že to pero by svedčilo lepšie chýrnym lekárom a profesorom, ale robotník, vidiac pole pusté, lapí sa motyky a snaží sa učiniť ho plodným. To robím i ja na poli zdravotnej výchovy". Ďalšia jeho kniha "Domáci lekár" sa podľa dobových záznamov stala najpopulárnejšou a najčítanejšou publikáciou medzi americkými Slovákmi hned po Biblii. Skladá sa celkovo zo 40. kapitol. V prvých troch sa autor zaoberá problematikou anatomie, fyziologie a základmi hygieny . V ďalších dvoch kapitolách sú opísané diagnostické postupy a prvá pomoc. V ostatných kapitolách sa venuje rozdeleniu jednotlivých ochorení, spôsobov ich liečby, ošetrovaniu chorých, základov masáži, vodoliečby a špeciálnych lekárskych receptov. Všíma si tiež problematiku manželských vzťahov a pohlavných chorôb. Jednu kapitolu venoval slovenskej domácej strave, kde uvádza tradičné recepty našich starých materí. Pre čitateľov okrem zdravotníckej problematiky boli zaujimavé aj kapitoly venované ovocinárstvu, pestovania a spracovania viniča, ako aj užitočné rady pre domácnosť. Okrem zmienených dvoch kníh v Amerike vyšli aj ďalšie jeho knižné publikácie "Kniha prírody, čiže tajnosti mužského a ženského pohlavia", "Zdravotné rady na každý mesiac", "Etika čiže pravidlá slušného chovania sa v spoločnosti", "Praktická psychológia čiže dušoveda", "Mechanoterapia". Vzácny je najmä "Atlas" ako príloha k najvzácnejšej knihe J.Carmena "Slovenský domáci lekár a radca", kde vidieť brilantné, na to obdobie veľmi precízne, prevedené kresby k jednotlivým kapitolám, ktoré do-kresľujú autorove vedomosti z medicínskych disciplín. Bol aj vydavateľom viacerých populárnych zdravotníckych časopisov. Okrem iného vydával pre poľskú početnú komunitu mesačník Lakarz Domovi, avšak s malým komerčným úspechom. Zo útržkových prameňov sa dozvedáme, že Carmen bol lekárnikom, chemikom, psychológom, doktorom dušovedy a ”farmácie graduentom”. To aké mal vzdelanie nie je až tak dôležité. Najdôležitejšie zostáva, že bol človekom s veľkým srdcom, čestným a statočným, ktorý nemyslel len na seba, ale aj na svoj ubiedený národ. Aj keď sám zostal ku koncu opustený a chudobný, zanechal po sebe veľké duchovné dedičstvo. Aj dnešnú dobu sú obdivuhodné jeho duševné schopnosti, nadpriemerné encyklopedické vedomosti z mnohých vedných disciplín, vďaka ktorým dokázal napísať vtedy tak dokonalú zdravovedu. Veľmi priliehavo preto budú v tomto kontexte znieť slová obetavej Slovenky manželky farára P. Novomeskej, keď pri poslednej vôli v roku 1922 napísala; ,, Keď niekedy budú naše hroby otvorené a prach našich kostí rozmetie vietor, nech všade na stopách tohto prachu vzrastú nové duše tak oddané slovenskému národu, ako boli naše". Igor M. Tomo, predseda Slovenskej biologickej spoločnosti SAV, Lekárska fakulta UK Bratislava
Page ACCUEIL
ASSOCIATION AMITIÉ FRANCO - SLOVAQUE SPOLOK FRANCÚZSKO–SLOVENSKÉHO PRIATEĽSTVA 7, Place de l'Hôtel de Ville - 6O 43O NOAILLES - FRANCE E-mail: franco-slovaque@laposte.net Tel. / Fax: O3 44 O3 34 11 - vo Francúzsku, - en France, . Tél. / Ffax: OO – 333 / 44 O3 34 11 - voľba mimo Francúzska, hors de la France,
ACTUALITE LA VIE... COOPERATION CULTURE COURS Slovaque ANDY WARHOL HISTOIRE SAMO RASTISLAV SLAVOMIR SVATOPLUK PRIBINA MOJMIR CROIX Slovaque MAITRE PAVOL Le PRINTEMPS de PRAGUE La MAGIE du chiffre 8 Alexander DUBCEK Ignac BIZMAYER Matej BEL PÊLE-MÊLE INFO - CULTURE - octobre ANNONCES FR/SKBULLETIN
S P R A V O D A J ><
ENTREE Activités PLUS adresses HYMNE SLOVAQUE STATUTS ARCHIVE SPRAVODAJ - PDF SPRAVODAJ N°46 SPRAVODAJ N°47 SPRAVODAJ N°48 SPRAVODAJ N°49 SPRAVODAJ N°50 SPRAVODAJ N°51 SPRAVODAJ N°52 SPRAVODAJ N°53 SPRAVODAJ N°54